Krátka história Amsterdamu

Od roku 1300 (či 1301) je Amsterdam vlastníkom mestských práv.

Od roku 1400 je toto mesto pod správou Filipa Burgundského a pod španielsku správu sa dostal v roku 1519. Holandská vzbura proti Filipovi II. Španielskemu v 16. storočí sa nakoniec vykryštalizovala do vojny, ktorá nakoniec priviedla Nizozemsko k samostatnosti, ktorá bola vyhlásená v roku 1581. Ako štátne náboženstvo fungoval kalvinizmus. Avšak Nizozemská republika bola veľmi tolerantná, čo sa náboženstva týka, aj preto sa španielski a portugalskí židia, obchodníci z Antverp a hugenoti z Francúzska uchýlili do Amsterdamu, ktorý pre nich predstavoval bezpečie. Takáto silná imigrantská základňa urobila z Amsterdamu obchodné centrum a dala mestu jazyk – dialekt prisťahovalcov sa stal základom písanej holandčiny.

V roku1648 bol uzavretý Vestfálsky mier, ktorý znamenal definitívna nezávislosť od Španielska.

Za "Zlatý vek" Amsterdamu sa považuje 17. storočie, pretože na počiatku storočia bol vďaka obchodom najbohatším mestom Európy. Z prístavu v Amsterdame boli vypravované lode do Baltského mora, Severnej Ameriky, Afriky, dnešnej Indonézie a Brazílie. Amsterdam bol základňou medzinárodnej obchodnej siete.

Vďaka najväčším podielom v spoločnostiach VOC (Nizozemská východoindická spoločnosť a WIC ( Nizozemská západoindická spoločnosť) sa nadväzovali zámorské vzťahy, ktoré sa stali základom nizozemských kolónií. Amsterdam sa tak stal najdôležitejším uzlom námornej prepravy tovaru v Európe a popredným finančným centrom sveta. Amsterdamská burza bola prvou na svete s nepretržitou prevádzkou.

Prosperita Holandska klesla v 18. a 19. storočí, a to malo dopad aj na Amsterdam. Svoju daň si tak vyžiadala aj vojna so Spojeným kráľovstvom a Francúzskom. Životná úroveň klesla až na najnižší bod.

V roku 1795 bolo Holandsko okupované Francúzskom a premenovalo sa na Bavariansku republiku. Hlavou tejto republiky bol Ľudvik Napoleon, brat francúzskeho cisára.

V roku 1815 zasadá na trón Willem I. Oranžský a Amsterdam ostáva formálne hlavným mestom. Vláda sídli v Haagu, mesto tým stráca na sláve a komercii.

Na lepšie časy začalo svitať až v roku 1815, kedy sa o rozvoj mesta zaslúžil hlavne architekt a urbanista Samuel Sarphati, ktorého múzou sa stal Paríž.

Priemyselná revolúcia otriasla mestom na konci 19. storočia – tzv. druhý "Zlatý vek" Amsterdamu. V tomto období bola postavená vlaková stanica, Rijksmuseum a Concertgebouw, tiež bol postavený Amsterdamsko-rýnsky kanál, ktorý spojil Amsterdam s Rýnom, a tiež Severomorský kanál, ktorý zase spojil prístav so Severným morom. Vďaka týmto kanálom sa zlepšilo spojenie Amsterdamu s ostatnou Európou aj svetom. Ekonomika začala prudko stúpať nahor. Počet obyvateľov prudko vzrástol.

Hoci bolo Holandsko počas prvej svetovej vojny neutrálne, vojna zanechala svoje stopy aj tu a prejavila sa nedostatkom potravín a kuriva.

10. mája 1940 bolo Holandsko napadnuté nacistickým Nemeckom a následne ho okupovalo. Nemci zaviedli v Amsterdame nacistickú vládu, ktorá spolupracovala s Nemcami pre perzekúcii židov. Židom však veľmi často pomáhali amsterdamské rodiny. Spomedzi státisícov deportovaných židov vyniklo meno Anny Frankovej, mladej židovky, ktorá sa skrývala asi dva roky za domácou knižnicou pred smrťou v koncentračnom tábore. Prežilo len asi 5000 amsterdamských židov.

Rok 1948 sa do dejín zapísal ako rok, kedy abdikovala kráľovná Wilhelmina.

Vyberte si lacné letenky do Amsterdamu: